Zase máme tie zelené soplíky...
Zelené, žlté či inak sfarbené husté soplíky – mýty a fakty alebo prečo nedávať antibiotiká do nosa?
Rodičia sa často domnievajú, že farebné hlieny vždy znamenajú prítomnosť bakteriálnej infekcie - a teda nutnosť nasadiť antibiotiká. Väčšinou to však nie je potrebné. Ako je to teda s farebnými soplíkmi v skutočnosti?
Väčšinou sa na začiatku nádchy objaví vodnatý výtok z nosa, ktorý sa postupne môže zahusťovať a zafarbovať do rôznych žltozelených odtieňov. Žltá či zelená farba sú prejavom reakcie imunitného systému na infekciu. Znamená to aktivitu bielych krviniek, ktoré bojujú proti vírusovej infekcii vo vašich slizniciach. Umierajú v boji za vaše zdravie a sfarbujú hlien do žltozelena. Tento proces môže trvať 2 až 3 týždne. Záhada vyriešená. Nepotrebujete antibiotiká. Ani lokálne, ani celkové.
Jedným zo zbytočne a často predpisovaných antibiotických kvapiek je Pamycon, ktorý však má aj svoje nežiaduce účinky – môže spôsobiť poruchu sluchu, preto sa jeho časté a opakované používanie neodporúča. Takisto (ako aj iné lokálne ATB – Uniflox, Tobrex, ...) zničí v nosovej sliznici riasinkový epitel aj všetku dobrú bakteriálnu flóru, ktoré tam slúžia ako „zachytávač“ nečistôt z vonkajšieho prostredia.
Ako teda liečiť bežnú nádchu? Pomôžu inhalácie, naparovanie, konvičkovanie, výplach nosa morskou vodou či Vincentkou aspoň dvakrát denne, po dobu 7 dní.
Na obnovenie poškodenej nosovej sliznice po infekcii priaznivo pôsobí napr. Panaviral, ktorý sa môže dávať aj dlhšiu dobu. Osvedčené na krátkodobú liečbu sú aj klasické kvapky do nosa s dekongestívnym účinkom (pôsobia na cievy v nosnej sliznici a spôsobujú ich stiahnutie - tým sa zníži prekrvenie sliznice, čo vedie k voľnejšiemu dýchaniu) – napr. Olynth, Nasivin, Muconasal, Otrivin a mnohé ďalšie.
Odporúča sa aj zvýšený príjem tekutín, vitamíny zo skupiny C a D. Malé deti naučte čo najskôr smrkať. Ak to ešte nedokážu, je nutné dôkladné odsávanie hlienov.